Úvod

Báseň zobrazuje obraz oslobodenej Indie a rozpráva o bojoch nášho ľudu. Vykresľuje aj obraz silnej Indie. Básnik si predstavuje oslobodenú Indiu. Básnik v tejto básni rešpektuje nezávislosť našej krajiny.

previesť int na reťazec v jazyku Java

Indiáni zjednotene bojovali za svoju nezávislosť, odložili akúkoľvek hrdosť založenú na kastách a túto príležitosť si pripomenuli hudbou a tancom. Už nikomu neslúžime a sme nezávislí. Nepodliehame žiadnej rozdeľujúcej taktike cudzincov. Básnik sa preto raduje z nezávislosti Indie od britskej nadvlády.

Text slúžil ako prostriedok Subramanya Bharathiho na vyburcovanie spiaceho indického obyvateľstva. Je to slávny tamilský básnik, ktorý povzbudil obyvateľstvo, aby prekonalo cudziu nadvládu a voľne dýchalo.

Pieseň a tanec predstavuje hodinu oslobodenia. Každý sa raduje z dosiahnutia slobody. Ľudia sú bez kastovnej pýchy a nevládnu nám cudzinci. Pasívne podanie bolo zrušené. Teraz nás nikto nemôže oklamať, pretože sme silní a slobodní, na rozdiel od niektorých ľudí v minulosti. Tak tancujeme a spievame. Teraz musíme využiť výhody slobody.

Keďže sme si všetci rovní, už neexistuje žiadne nepriateľstvo. Zatrúbime na víťaznú lastúru a vyhlásime našu nezávislosť od cudzej nadvlády. Nezavádzame ľudí. Klamstvo a klamstvo pominulo�. Už tam nie sú. Bezbožní sú v záhube a spravodliví sú odmenení.

Rešpektujme poľnohospodársku komunitu. Ich rešpektovanie pomôže odstrániť chamtivosť. Neprekračujte to, čo potrebujeme. Buďme v núdzi a vyhýbajme sa chamtivosti. Nemorálne praktiky sa zastavia. Buďme odolní a chráňme si svoje zdravie. Prosím, neklesajte. Podľahnite zlovestným pôžitkom, ako je pitie a hazardné hry. Básnik nabáda čitateľov, aby dbali na príslovie, že „práca je uctievanie“.

Vyzýva obyvateľstvo, aby vyvolalo pocit nacionalizmu a zotročenia. Mali by sme žiť spolu, aby nás žiadna krajina nemohla použiť ako otrokov. Nepochybne budeme prosperovať a ctiť Všemocného. Rozšírme svoje myslenie, a keď tak urobíme, možno zažijeme nebo slobody.

O Básnikovi

Subramania Bharati, tiež známy ako C. Subramania Bharati, bol indický spisovateľ, ktorý je považovaný za otca moderného tamilského štýlu písania. Subramania sa narodil 11. decembra 1882 v meste Ettaiyapuram v prezidentskom úrade Madras v Indii a zomrel 12. septembra 1921 v Madrase (teraz Chennai). Subramania je tiež známa ako Subrahmanya.

Bharati, syn vzdelaného Brahmana, vynikal v tamilských štúdiách už od mladosti. Pred presťahovaním sa do Madrasu (teraz Chennai) v roku 1904 však získal len obmedzené množstvo formálneho vzdelania. Nakoniec sa pripojil k tamilskej dennej publikácii Swadesamitran po preklade angličtiny do tamilčiny pre rôzne tamojšie periodiká. Jeho členstvo v sekcii strany Indického národného kongresu, ktorá podporovala ozbrojené povstanie proti britskému Raju, bolo výsledkom jeho vystavenia sa politickým otázkam. Bol nútený odísť na francúzske územie Pondicherry, kde žil v izolácii v rokoch 1910 až 1919. Bharati počas tohto obdobia dosiahol verejné uznanie svojou nacionalistickou poéziou a článkami. Po návrate do Indie v roku 1919 bol dočasne zadržaný a potom sa znova stretol so Swadesamitranom. Utrpel zranenia od slona v chráme v Madrase, ktoré viedli k jeho smrti v roku 1921.

npm clean cache force

Najznámejšie skladby Bharati boli Kuyil pu (1912), Panchali sapatham (1912) a Kaan pu (1917; Piesne Krišnovi). Agni a ďalšie básne, preklady, články a iné písané fragmenty (1937) sú kompiláciou niekoľkých jeho spisov v anglickom jazyku.

Smrť

Väznenia ho výrazne ovplyvnili a v roku 1920, keď nariadenie všeobecnej amnestie konečne zmiernilo hranice jeho ciest, Bharathi už mal problémy. Zasiahla ho Lavanya, slonica, ktorú denne kŕmil v chráme Parthasarathy v Triplicane, Chennai. Slon Lavanya zaútočil na Bharathiho po tom, čo mu naservíroval kokos. Napriek tomu, že tragédiu prežil, jeho zdravie sa o niekoľko mesiacov zhoršilo a 11. septembra 1921 približne o jednej v noci skonal. Podľa záznamov, napriek tomu, že boli považovaní za veľkého vlastenca, výnimočného bojovníka za slobodu a spoločenského vizionára, sa Bharathiho pohrebu zúčastnilo len 14 jednotlivcov.

V knižnici Karungalpalayam v Erode predniesol svoj posledný príhovor na tému „Človek je nesmrteľný“. Svoje posledné roky strávil v dome v Triplicane, Chennai. V roku 1993 vláda Tamil Nadu kúpila a zrenovovala dom a dala mu názov Bharathi Illam (Dom Bharathi).

Tvorba

Jedným zo zakladajúcich autorov súčasnej tamilskej literatúry je Bharathi. Na rozdiel od jeho tamilských spisov z predchádzajúceho storočia, ktoré mali komplikovanú slovnú zásobu, Bharathi používal jednoduché frázy a rytmy. Vo svojej náboženskej poézii využíval aj špičkové koncepty a stratégie. Vo väčšine svojich skladieb použil meter Nondi Chindu, ktorý predtým používal Gopalakrisnha Bharathiar.

Bharathská poézia stelesňovala progresívny, reformný étos. Jeho poetická vitalita a obraznosť v mnohých ohľadoch predchádzali súčasnej tamilskej poézii. Založil silný štýl poézie, ktorý spájal klasické a moderné prvky. Jeho plodná tvorba zahŕňala desiatky tisíc riadkov na širokú škálu tém, vrátane slávy tamilského jazyka, milostných piesní, detských piesní, piesní o prírode a ód na významných indických bojovníkov za oslobodenie ako Lajpat Rai, Tilak a Gandhi. Dokonca ním boli napísané aj pocty Belgicku a Novému Rusku.

Okrem básní o hinduistických božstvách ako Shakti, Kali, Vinayagar, Murugan, Sivan a Kannan (Krishna), Bharathi písal aj poéziu o iných náboženských božstvách, vrátane Ježiša a Alaha. Jeho diela čítali tisíce tamilských čitateľov. Keďže hovoril plynule niekoľkými jazykmi, prekladal prejavy indických zástancov národnej reformy ako Sri Aurobindo, Bal Gangadhar Tilak a Swami Vivekananda. Tamilský Wikisource Subramaniya Bharathi aj tamilské úložisko literatúry s otvoreným prístupom Project Madurai obsahujú Bharathiho diela. V roku 1949 Omandur Ramasamy Reddy, vtedajší hlavný minister Tamil Nadu, znárodnil Bharathiho diela a dostal ich pod verejnú kontrolu vlády.

Legacy

Najprestížnejšiu národnú cenu Subramanyam Bharati ustanovila indická vláda v roku 1987. Udeľuje sa každoročne autorom výnimočných diel hindskej literatúry a prezentuje sa v spolupráci s ministerstvom rozvoja ľudských zdrojov.

pole štruktúry v jazyku c

Bharathiar Institution je štátna inštitúcia v Coimbatore nesúca meno básnika. Indický parlament aj pláž Marina majú sochy Bharathiara. V roku 2000 Gnana Rajasekeran produkoval tamilský film Bharathi, ktorý získal Národnú filmovú cenu za najlepší hraný film v tamilčine. Vychádzal zo života básnika. S.V. Subbaiah stvárňuje Subramania Bharathi vo filme Kappalottiya Thamizhan, ktorý podrobne opisuje významné bitky V.O. Chidambaranar, Subramanya Siva a Bharathiar.

Na počesť dvoch renomovaných básnikov Umaru Pulavar a Subramania Bharathiyar z Ettaiyapuramu založil profesor Muhammadu Sathik Raja 14. augusta 2014 vzdelávací trust Omar-Bharathi v Thiruppuvanam Pudur neďaleko Madurai. Napriek trojstoročnej časovej medzere medzi týmito dvoma básnikmi ich zásluhy o tamilský jazyk a oddanosť Bohu ich povýšili na legendárny stav. Finančné ťažkosti, ktoré mali dvaja básnici, im zabránili uspokojiť potreby svojich rodín. Jeho meno nesú mnohé ulice; k prominentným patria Subramaniam Bharti Marg v Naí Dillí a Bharathiar Road v Coimbatore.

Téma Básne

Hlavnými témami „Piesne slobody“ sú oslava emancipácie, posilnenia postavenia žien a prirodzenej ľudskej túžby po slobode. Táto téma je spojená s pojmom prekonanie útlaku vo všetkých jeho prejavoch, či už ide o fyzické, psychické, sociálne alebo ideologické.

Báseň prezentuje nezávislosť ako základnú a dôležitú vlastnosť ľudskej duše, ktorú nemožno natrvalo potlačiť. Skúma významné účinky túžby po emancipácii na ľudí a civilizácie. Námet vyzdvihuje transformujúcu silu slobody, zdôrazňuje jej schopnosť povzniesť a inšpirovať, rozdúchať ohne statočnosti a odhodlania a pestovať vytrvalosť tvárou v tvár ťažkostiam.

Obrázky a slová použité v básni môžu okrem radosti, vzrušenia a pocitu obnovenia účelu, ktoré s tým prichádzajú, narážať na skúšky a prekážky na ceste k oslobodeniu. Môže sa zaoberať myšlienkou slobody ako neodňateľného práva a následkami jej popierania alebo obmedzovania.

Nakoniec, Pieseň slobody dúfa, že podnieti pocity optimizmu, odvahy a bezhraničného ľudského ducha. Zdôrazňuje vrodenú túžbu po slobode a jej transformačný potenciál, dodáva ľuďom energiu, aby vydržali, čelili nespravodlivosti a využili príležitosti, ktoré ponúka.

Zhrnutie

Sloha 1.

V prvej strofe má báseň za cieľ zobraziť oslobodenú Indiu alebo básnik oslavuje slobodu nášho národa. V prvom verši básnik ospevuje samostatnosť nášho národa. Básnik nás žiada, aby sme na oslavu tancovali a spievali.

Sloha 2.

V druhej strofe sme podľa básnika teraz oslobodení od všetkých druhov útlaku a otroctva. Kastovný systém sa už nepoužíva. Už sa nemusíme báť cudzích úradov. Nevyžaduje sa od nás, aby sme boli krotkí ani uctiví. Už nebudeme náchylní na podvody.

Sloha 3.

Tretí verš vyjadruje básnikovu myšlienku, že by sme mali všetci držať spolu a uprednostniť našu slobodu pred všetkými ostatnými ohľadmi. Mali by sme uprednostňovať láskavosť a rovnosť. Básnik tvrdí, že rovnosť je skutočným stelesnením milosti a že sloboda je naším spoločným jazykom. Ubezpečuje svojich spolubojovníkov, že zatrúbia na víťazný roh a všetkým oznámia pravdu. Sľubuje, že spoločne ukážu vonkajšiemu svetu, akí vzácni sú Indovia.

príklady kódu c#

Sloha 4.

Vo štvrtom verši básnik zdôrazňuje, že všetci sú si rovní. Klamstvo a nečestnosť tu nie sú povolené. Myslel si, že vek skazy sa skončil a že zvíťazia len veľkolepí.

Sloha 5.

Piaty riadok básne naznačuje, že by sme sa k farmárom, robotníkom a všetkým ostatným mali správať s úctou, ktorú si zaslúžia. Opisuje ako hanebných žrútov (tých, ktorí sú chamtiví) a hrable (tých, ktorí sú nemorálni). Tvrdí, že nikto by nemal tráviť čas obrábaním pustatín a staraním sa o potreby povaľačov.

Sloha 6.

V šiestej strofe chce básnik, aby sme si uvedomili, že toto bude vždy náš vlastný domov. Mali by sme mať istotu, že nás žiadna iná moc nikdy nevezme do zajatia. Mali by sme si plniť svoje povinnosti a ďakovať Bohu. Takto bude prosperovať národ aj my sami.