Zhrnutie
William Blake publikoval v roku 1789 známu báseň „The Baránok“ vo svojej zbierke „Songs of Innocence“. Skúma otázky súvisiace so stvorením, nevinnosťou a božským vplyvom na prírodný svet.
Báseň sa skladá z niekoľkých otázok s neomaleným jazykom, ktoré sú adresované baránkovi. Rečník sa začína pýtať Baránka na jeho tvorcu a zaujíma ho, kto ho vytvoril a dal mu jeho milú a súcitnú povahu. Zdôraznením vlastností Baránka, ako je jeho mäkká vlna a veselé, nevinné bľačanie, báseň zvýrazňuje obraz láskavého tvorcu.
Rečník uvažuje o postoji Baránka o stvorení v pokračovaní básne. Vzťahujú Baránka k iným aspektom prírody, vrátane potoka a slnka, čím zdôrazňujú súdržnosť a eleganciu Božieho stvorenia.
Na konci básne rečník informuje, že Ježiš Kristus stvoril Baránka, nazývaného aj „Baránok Boží“. Baránok sa používa ako metafora na zobrazenie Kristovej láskavosti, čistoty a sebaobetovania. Rečník uvádza analógiu, že na tvorcu všetkých vecí možno nazerať aj ako na dieťa, čo znamená čistotu a jednoduchosť božskej prítomnosti.
Báseň „Baránok“ ilustruje Blakeovu vieru v láskavosť a božstvo, ktoré neodmysliteľne existuje vo všetkých veciach. Zdôrazňuje spojenie medzi všetkým živým tvorom a ich tvorcom a oceňuje krásu nevinnosti. Báseň sa často číta so sprievodnou básňou „The Tyger“, ktorá skúma protichodné aspekty života a zložitosť tvorby.
Analýza
Sloha 1
„Baránok“ je báseň s posolstvom. V tejto básni básnik ctí nášho Pána Ježiša Krista, ktorý bol jemný a mierny ako baránok a čistý a nevinný ako dieťa. Mladý chlapec sa pýta Baránka, či vie, kto mu dal život, dal mu schopnosť nakŕmiť sa pri rieke a cez lúku a požehnal ho životom. Dieťa sa ho pýta, či Baránok vie, kto mu dal žiarivú a hodvábnu vlnu, ktorá mu slúži ako odev, a kto mu dal krásny hlas, ktorý naplnil údolie rozkošou.
V 1. strofe básne Williama Blakea Baránok mladík, ktorý má v úmysle porozprávať sa s Baránkom, stručne opisuje malé zviera tak, ako ho vidí. Baránok dostal dar života, schopnosť hľadať potravu pri potoku a cez lúku, žiarivú hodvábnu vlnu, ktorá mu slúži ako odev, a sladký hlas, ktorý rozveseluje údolie. Vie Baránok, kto ho stvoril? V úvodných riadkoch básne je položená rovnaká otázka. Malého jahniatka sa pýta, kto ho vyrobil, malé dieťa, ktoré tiež chce vedieť, či vie. Malý chlapec je zvedavý na osobu, ktorá dala Baránkovi život a postarala sa o neho, keď býval na druhej strane lúky pri rieke. H sa tiež pýta Baránka, ktorý mu dal pohodlnú prikrývku (oblečenie), ktorá je najjemnejšia, najvlnenejšia a lesklá, odkiaľ ju má.
Čitatelia tu dostanú realistické zobrazenie jahniatka. Nevinné dieťa sa neustále pýta Baránka v básni: 'Kto ťa stvoril?' Baránok sa pýta aj dieťa, ktoré ho obdarilo takým milým bľačavým hlasom, naplneným príjemným tónom v susedných dolinách. Detská nevinnosť, prvý krok v Blakeovom hľadaní pravdy, dáva strofe vyniknúť.
'Dieťa nevinnosti žije intuitívne, teší sa zo spontánneho spojenia s prírodou a vo všetkom vidí božské.'
Sloha 2
V 2. strofe básne je identifikácia Baránka, Krista a dieťaťa. Pretože Kristus je jemný a pokorný ako baránok, aj on ide okolo Baránka. Kristus bol tiež dieťa, keď prvýkrát prišiel na tento svet ako Syn Boží. V tejto poézii dieťa oslovuje Baránka, akoby to bolo ďalšie dieťa, ktoré rozumie tomu, čo sa hovorí. Baránok je jemný a mierny, podobne ako dieťa, prináša dieťaťu veľkú radosť. Báseň zachytáva podstatu detstva, vrátane jeho nevinnosti, čistoty a jemnosti, ako aj lásku dieťaťa k malým veciam.
Báseň naberá náboženský podtón kvôli zobrazeniu Krista ako dieťaťa. Je to pastierska poézia. Ďalšou reprezentáciou potešenia a čistoty v Blake je pastierska poézia. Dieťa odpovedá na otázky, ktoré položilo Baránkovi v prvej strofe básne Williama Blakea Baránok v nasledujúcich desiatich riadkoch 2. strofy. Podľa malého dieťaťa je osoba, ktorá stvorila Baránka a obsypala množstvo darov spomínaných v prvom verši, známa aj ako Baránok.
Ježiš Kristus o sebe hovorí, že je baránkom. Ježiš Baránok je mierny (mäkkej povahy) a mierny (poddajný) a na slávu ľudstva prijal ľudskú podobu ako dieťa. Obaja sa volajú menom Ježiš a rozprávač (ja) je malé dieťa. Aby stvoril Trojicu Dieťaťa, Baránka a Vykupiteľa (Ježiša), Baránok spoznáva Krista.
Záver
Na záver, báseň Williama Blakea „Baránok“ ctí svätosť, nevinnosť a božskú prítomnosť, ktorá existuje v prirodzenom svete. Rečník sa pýta, kto je stvoriteľom Baránka, keď mu kladie sériu otázok a zároveň vychvaľuje jeho jemnosť a miernosť. Báseň zdôrazňuje spojenie medzi Bohom, ľudstvom a všetkými ostatnými živými vecami a zároveň ukazuje Blakeovu veľkú úctu ku kráse prírody. Báseň spája Ježiša Krista s Baránkom tým, že vysvetľuje, že Baránka stvoril Baránok Boží, pričom zdôrazňuje božské vlastnosti nehy, čistoty a sebadarujúcej lásky. Báseň je očarujúca a vzbudzuje úctu a úctu k stvoreniu, pretože Blake používa živé obrazy s rytmickým jazykom. Emocionálna pripomienka základného dobra a božstva vo vesmíre, ktorú poskytuje „Baránok“, povzbudzuje čitateľov, aby uvažovali o hlbšom význame a tajomstvách života.