Ahojte všetci. Dnes sme tu, aby sme sa dozvedeli o rozdieloch medzi BOOTP a RARP v počítačových sieťach. Predtým, ako sa dozvieme o rozdieloch, musíme o nich vedieť. Poďme sa teda dozvedieť viac o BOOTP (Bootstrap Protocol) a RARP (Reverse Address Resolution Protocol) samostatne a tiež podrobne.

Vyžaduje sa protokol BOOTP (Bootstrap Protocol) a RARP (Reverse Address Resolution Protocol), pretože nám pomáhajú hlavne pri pripájaní sa k zariadeniam. Pomáhajú nám tiež komunikovať medzi dvoma alebo viacerými zariadeniami alebo pracovnými stanicami. Bez ohľadu na rozdiely v ich práci, dôvodom, prečo používame sieťové protokoly, je, že nám pomáhajú komunikovať s ľuďmi, ktorí môžu byť kdekoľvek na svete. Preto tieto protokoly zohrávajú dôležitú úlohu v modernej digitálnej komunikácii.

Dôležité skratky

1. RARP - - - - > Protokol pre spätné rozlíšenie adresy
2. BOOTP - - - - > Bootstrap Protocol
3. MAC - - - - > Stredná kontrola prístupu
4. IP - - - - > Internetový protokol
5. DHCP - - - - > Dynamic Host Configuration Protocol
6. NIC - - - - > Karta sieťového rozhrania
7. UDP - - - - > User Datagram Protocol
8. LAN - - - - > Veľká sieť
9. TCP / IP - - - - > Transmission Control Protocol / Internet Protocol
10. IPv4 - - - - > Internetový protokol verzie 4
11. BIOS - - - - > Základný vstupný/výstupný systém

Teraz sa dozvieme o RARP (Reverse Address Resolution Protocol)

regexp_like v mysql

RARP (Reverse Address Resolution Protocol)

Protokol RARP je tiež známy ako protokol na rozlíšenie reverznej adresy. Tento protokol sa používa v počítačových sieťach. Používa ho zamestnanec, ktorý používa počítač vo vlastníctve klienta. Používajú túto požiadavku alebo získavajú adresu internetového protokolu (IP) z vyrovnávacej pamäte alebo z tabuľky protokolu na rozlíšenie adresy servera brány. RARP sa používa na nájdenie logickej adresy stroja, ktorý má iba svoju fyzickú adresu. Táto logická adresa sa líši od jedného počítača k druhému. Tieto logické adresy nie sú nikdy rovnaké a nikdy nezávisia od hardvérových častí stroja. Adresa internetového protokolu (IP) je známa z konfigurácie súboru na disku.

Tento protokol sa používa na prenos údajov medzi dvoma servermi. Klient si nemusí byť vedomý identity servera pred podaním požiadavky. Správcovia musia nakonfigurovať každý server individuálne pre adresy MAC (Medium Access Control). RARP (Reverse Address Resolution Protocol) je veľmi užitočný na poskytovanie IP adries.

Klientska aplikácia RARP vyžaduje adresu IP (Internet Protocol) od servera RARP (Reverse Address Resolution Protocol) na smerovači, keď je nastavený náhradný stroj, pretože zariadenie môže alebo nemusí mať priradený disk, ktorý si môže natrvalo zachovať IP adresu. . V prípade, že bola nakonfigurovaná položka tabuľky smerovača, server RARP (Reverse Address Resolution Protocol) odošle IP adresu zariadenia.

Zariadenie sa môže naučiť svoju fyzickú adresu, ktorá je špecifická pre danú oblasť (napríklad načítaním jeho NIC (Network Interface Card ). Na získanie logickej adresy pomocou fyzickej adresy sa potom môže použiť protokol RARP (Reverse Address Resolution Protocol). V lokálnej sieti sa generuje a vysiela požiadavka RARP.

Ďalšie zariadenie v lokálnej sieti, ktoré pozná každú IP adresu, odpovie odpoveďou RARP (Reverse Address Resolution Protocol). Na požadujúcom systéme musí byť spustený klientsky softvér RARP (Reverse Address Resolution Protocol); v systéme odpovedí musí byť spustený serverový softvér RARP.

Vysielanie prebieha na vrstve dátového pripojenia, čo je vážny nedostatok RARP. Fyzické vysielacie adresy neprekračujú hranice siete, ako je to v prípade Ethernetu.

História protokolu RARP (Reverse Address Resolution Protocol)

Protokol Reverse Address Resolution Protocol bol inicializovaný v roku 1984. Tento protokol Reverse Address Resolution Protocol je protokol, ktorý sa používa na pridelenie adresy internetového protokolu (IP) serveru alebo stolnému počítaču alebo počítaču atď. Tieto servery alebo stolné počítače alebo počítače atď. jednoducho nazývať pracovné stanice.

Jednoduché bezdiskové pracovné stanice sú teda aj platformou pre primárne pracovné stanice od spoločnosti Sun Microsystems.

Fungovanie protokolu RARP (Reverse Address Resolution Protocol)

Protokol Reverse Address Resolution Protocol sa používa na prenos údajov medzi dvoma zdrojmi alebo dvoma klientskymi servermi na vrstve sieťového prístupu. Zdroje majú dve rôzne adresy. Sú to adresa internetového protokolu (IP) a adresa MAC (Media Access Control).

MAC adresa je potom predprogramovaná do hardvéru, keď je IP adresa pridelená softvérom.

Server RARP, ktorý odpovedá na požiadavky protokolu RARP (Reverse Address Resolution Protocol), môže byť akýkoľvek štandardný počítač pripojený k sieti. Musí však zaznamenať všetky adresy MAC (Media Access Control) a adresy internetového protokolu (IP), ktoré im zodpovedajú. Sieť môže odpovedať iba na dotazy RARP (Reverse Address Resolution Protocol) z týchto serverov RARP (Reverse Address Resolution Protocol). Dátový paket je potrebné posielať cez relatívne lacné sieťové vrstvy. To znamená, že každý účastník dostane balík v rovnakom čase.

mysql zmeniť typ stĺpca

Výhody protokolu RARP (Reverse Address Resolution Protocol)

Výhody sú:

1. RARP (Reverse Address Resolution Protocol) sa využíva na zmenu ethernetovej adresy na jednoduchú IP adresu.
2. Je to užitočné pre technológie odvodené od veľkých sietí (LAN).

Nevýhody protokolu RARP (Reverse Address Resolution Protocol)

Nevýhody sú

1. Server RARP (Reverse Address Resolution Protocol) by mal byť vždy umiestnený v rovnakej fyzickej sieti
2. Protokol RARP (Reverse Address Resolution Protocol) nedokáže nakonfigurovať počítač vo veľmi modernej sieti.
3. Počítač používa veľmi základnú sieťovú vrstvu na prenos RARP (Reverse Address Resolution Protocol) Smerovač nemôže preniesť paket, pretože počítač odošle požiadavku RARP (Reverse Address Resolution Protocol) na najzákladnejšiu vrstvu siete.
4. Protokol RARP (Reverse Address Resolution Protocol) nedokáže riadiť proces podsiete, pretože sa neprenášajú žiadne masky podsiete. Ak sieť obsahuje viac ako jednu podsieť, každá podsieť musí mať prístup k serveru RARP
5. Nevyužíva naplno potenciál siete v štýle Ethernet.

Toto sú dôvody, prečo sa protokol RARP (Reverse Address Resolution Protocol) v súčasnosti veľmi nepoužíva. Bol nahradený protokol RARP (Reverse Address Resolution Protocol). Nahrádza ho Bootstrap Protocol (BOOTP) a Dynamic Host Configuration Protocol (DHCP).

Teraz nám dajte vedieť, prečo je protokol RARP (Reverse Address Resolution Protocol) zastaraný

java celé číslo na reťazec

Prečo je protokol RARP (Reverse Address Resolution Protocol) zastaraný?

Tu zastarané znamená už neužitočné. Už vieme, že bol nahradený protokol RARP (Reverse Address Resolution Protocol). Bol nahradený protokolmi Bootstrap Protocol (BOOTP) a Dynamic Host Configuration Protocol (DHCP). Dajte nám podrobne vedieť, prečo bol vymenený.

V skutočnosti je protokol RARP (Reverse Address Resolution Protocol) široko používaný v službách Ethernet. Vo veľkej miere sa používali aj v sieťach Token Rings Large Area Networks. Protokol RARP (Reverse Address Resolution Protocol) je vytvorený na odosielanie alebo poskytovanie adresy internetového protokolu (IP) pre iné zariadenia.

Keďže protokol RARP (Reverse Address Resolution Protocol) bol vytvorený iba na doručovanie informácií o adrese internetového protokolu (IP) zariadeniam, ktoré buď nemajú staticky pridelenú adresu internetového protokolu (IP), alebo im chýba interný úložný priestor na uchovanie lokálne, poskytuje iba minimálna služba. Z hľadiska prístupu k sieti LAN (Large Area Network) protokoly Bootstrap Protocol a Dynamic Host Configuration Protocol v podstate nahradili RARP. Oba protokoly sú bohatšie na funkcie a dobre sa škálujú v súčasných veľkých sieťach (LAN) s niekoľkými podsieťami IP.

RARP sa však vrátil na pracovisko vďaka virtualizácii serverov a dátových centier. Napríklad kľúčovou funkciou využívanou pre vysokú dostupnosť vo virtuálnom stroji je schopnosť okamžite presunúť virtuálny server z jedného fyzického hostiteľa na druhého, buď v rámci toho istého fyzického dátového centra, alebo v inom dátovom centre (VM).

BOOTP (Bootstrap Protocol)

BOOTP je známy aj ako Bootstrap Protocol. Tento protokol sa používa v počítačových sieťach. Bootstrap Protocol (BOOTP) je protokol. Tento protokol funguje na báze internetu. To je dôvod, prečo sa nazýva internetový protokol (IP). Používa sa na umožnenie používateľovi siete získať adresu internetového protokolu (IP). Používateľ siete okamžite nakonfiguruje prijatú adresu internetového protokolu (IP). To umožňuje spustenie operačného systému bez externého zapojenia alebo tajnej dohody používateľa.

BOOTP (Bootstrap Protocol) vyžaduje spustenie servera. O tento server sa bude starať správca siete. Tento server sa používa na umožnenie používateľovi siete získať adresu internetového protokolu (IP). Používateľ siete okamžite nakonfiguruje prijatú adresu internetového protokolu (IP). To umožňuje spustenie operačného systému bez externého zapojenia alebo tajnej dohody používateľa.

História protokolu BOOTP (Bootstrap Protocol)

Protokol BOOTP (Bootstrap Protocol) bol v skutočnosti predstavený v roku 1985 kvôli Request for Comments 951 (známy aj ako RFC 951), ktorý nahradil protokol RARP (Reverse Address Resolution Protocol). Tento protokol vyžaduje, aby boli servery prítomné na každej adrese internetového protokolu (IP) servera. Použitím protokolu BOOTP (Bootstrap Protocol) môže pre mnohé podsiete existovať centrálny server BOOTP (Bootstrap Protocol).

Dnes sa BOOTP (Bootstrap Protocol) vykonáva prostredníctvom User Datagram Protocol (UDP), ktorý tvorí základ pre Dynamic Host Configuration Protocol (DHCP). Servery DHCP (Dynamic Host Configuration Protocol) spracovávajú požiadavky klientov.

Vlastnosti protokolu BOOTP (Bootstrap Protocol)

1. BOOTP (Bootstrap Protocol) je dynamický protokol.
2. BOOTP (Bootstrap Protocol) je známy aj ako základný protokol
3. Úlohou BOOTP (Bootstrap Protocol) je vytvoriť jedinečnú adresu internetového protokolu (IP) na rozpoznanie a potvrdenie hneď po pripojení k sieti. BOOTP (Bootstrap Protocol) je veľmi užitočný, pretože urýchľuje prenos dát a požiadavky na pripojenie.
4. BOOTP (Bootstrap Protocol) je jedinečný algoritmus internetového protokolu (IP). Tento algoritmus pomáha pri poskytovaní a vytváraní nových adries internetového protokolu (IP) a sú úplne odlišné a tiež nemajú žiadne prepojenie medzi predtým vytvorenými adresami internetového protokolu (IP). Adresy internetového protokolu (IP) sa vytvárajú veľmi rýchlo za zlomok sekundy.
5. Tento algoritmus tiež pomáha skrátiť čas potrebný na pripojenie zdrojového a klientskeho servera.
6. Teraz sú hlavné a dôležité procesy, ako je sťahovanie a zmena už prítomných hodnôt alebo kódov, hotové. Dokonca aj malé procesy sú aktualizované, aby v blízkej budúcnosti nikdy nespôsobili problémy.
7. Pripojenie BOOTP (Bootstrap Protocol) vyžaduje internetový protokol (IP) Adresa je vyžadovaná pre klientsky server a zdrojový server a vyžaduje si adresu brány na úspešné pripojenie. V sieti BOOTP (Bootstrap Protocol) klient a zdrojový server používajú rovnakú sieť LAN (Large Area Network) a smerovače musia podporovať protokol BOOTP (Bootstrap Protocol), takže smerovače sú vždy udržiavané v rovnakých sieťach.
8. Skvelým príkladom siete založenej na TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol) je sieť BOOTP (Bootstrap Protocol). Na rýchlu odpoveď na každú požiadavku, ktorú počítač v sieti odošle serveru, používa protokol BOOTP (Bootstrap Protocol) svoju vlastnú IP adresu.

Fungovanie protokolu BOOTP (Bootstrap Protocol)

Protokol BOOTP (Bootstrap Protocol) funguje takto:

regulárny výraz v jazyku Java

1. V skutočnosti nový účastník siete nebude mať adresu internetového protokolu (IP). Potom správca siete, ktorý je správcom protokolu BOOTP (Bootstrap Protocol), poskytne novému účastníkovi siete prístup k hostiteľskému serveru. Teraz nový účastník siete získa odlišnú alebo idiosynkratickú adresu internetového protokolu (IP) prostredníctvom protokolu IPv4 (Internet Protocol version 4).
2. Klient alebo nový účastník siete nainštaluje nový BOOTP (Bootstrap Protocol) pomocou režimu TCP/IP (Transmission Control Protocol / Internet Protocol). Tento režim rozhoduje na používateľskej pracovnej stanici, aby sa zabezpečila afinita so všetkými sieťovými protokolmi pri pripojení k určitej sieti.
3. Príslušná adresa unicast je potom zahrnutá do správy, ktorú odošle správca siete BOOTP. Hlavný server potom prepošle túto unicast adresu klientovi BOOTP.

Použitie protokolu BOOTP (Bootstrap Protocol)

Využitie je:

1. Na účely kontroly systému sa vyžaduje protokol BOOTP (Bootstrap Protocol). Po zapnutí počítača sa skontroluje prítomnosť siete v systéme
2. Základná doska a správa siete sú schopné efektívne organizovať prenos dát na zariadení hneď, ako sa rozsvieti, pretože každý počítač v sieti sleduje cyklus svojho systému BIOS (základný vstupný/výstupný systém).
3. BOOTP (Bootstrap Protocol) je vysoko používaný na podporu používania základných dosiek a manažérov, ktoré pracujú v sieti. Takže kvôli tomuto protokolu nie je potrebný žiadny iný spôsob ukladania ako cloudová sieť.
4. Aby bolo možné odosielať a prijímať požiadavky a vhodné odpovede sieťového servera, klient a server komunikujú pomocou protokolu BOOTP (Bootstrap Protocol).
5. BOOTP sa zvyčajne používa v bezdiskovom prostredí a nevyžaduje žiadne médiá, pretože všetky údaje sa uchovávajú v sieťovom cloude na efektívne využitie.

Nevýhody BOOTP (Bootstrap Protocol)

Nevýhody sú

1. Neobsahujú koncepciu dočasného adresovania internetového protokolu (IP).
2. BOOTP (Bootstrap Protocol) môže mať tiež neodstrániteľné chyby kvôli svojej konfigurácii. Je to preto, že ich konfigurácia je manuálna.
3. BOOTP (Bootstrap Protocol) nepodporuje DHCP (Dynamic Host Configuration Protocol)
4. Protokol BOOTP (Bootstrap Protocol) nemôže fungovať pre mobilné telefóny a mobilné zariadenia.

Rozdiel medzi BOOTP a RARP v počítačových sieťach

To všetko o RARP, BOOTP a ich rozdieloch v počítačových sieťach.