Internetové protokoly sú súborom pravidiel, ktoré riadia komunikáciu a výmenu údajov cez internet. Odosielateľ aj príjemca by mali pri komunikácii údajov postupovať podľa rovnakých protokolov. Aby sme tomu lepšie porozumeli, zoberme si príklad jazyka. Každý jazyk má svoju vlastnú slovnú zásobu a gramatiku, ktorú musíme poznať, ak chceme v tomto jazyku komunikovať. Podobne, kedykoľvek cez internet pristupujeme na webovú stránku alebo si vymieňame nejaké údaje s iným zariadením, tieto procesy sa riadia súborom pravidiel nazývaných internetové protokoly.
Fungovanie internetového protokolu
Internet a mnohé ďalšie dátové siete fungujú tak, že dáta organizujú do malých kúskov nazývaných pakety. Každé veľké dáta odoslané medzi dvoma sieťovými zariadeniami sú rozdelené na menšie pakety pomocou základného hardvéru a softvéru. Každý sieťový protokol definuje pravidlá, ako musia byť jeho dátové pakety organizované špecifickými spôsobmi podľa protokolov, ktoré sieť podporuje.
Potreba protokolov
Môže sa stať, že odosielateľ a príjemca údajov sú súčasťou rôznych sietí, ktoré sa nachádzajú v rôznych častiach sveta s rôznymi rýchlosťami prenosu údajov. Preto potrebujeme protokoly na riadenie toku údajov a riadenie prístupu k odkazu zdieľanému v komunikačnom kanáli. Predpokladajme, že existuje odosielateľ X, ktorý má rýchlosť prenosu dát 10 Mbps. A je tu prijímač Y, ktorý má rýchlosť príjmu dát 5 Mbps. Keďže rýchlosť prijímania údajov je pomalá, niektoré údaje sa počas prenosu stratia. Aby sa tomu zabránilo, musí prijímač Y informovať odosielateľa X o nesúlade rýchlosti, aby mohol odosielateľ X upraviť svoju prenosovú rýchlosť. Podobne riadenie prístupu rozhoduje o uzle, ktorý bude v konkrétnom časovom okamihu pristupovať k spojeniu zdieľanému v komunikačnom kanáli. Ak nie, prenášané údaje budú kolidovať, ak mnoho počítačov odosiela údaje súčasne cez rovnaký odkaz, čo vedie k poškodeniu alebo strate údajov.
Čo je to IP adresa?
An IP adresa predstavuje adresu internetového protokolu. Jedinečná adresa, ktorá identifikuje zariadenie v sieti. Je to takmer ako súbor pravidiel, ktorými sa riadi štruktúra údajov odosielaných cez internet alebo cez lokálnu sieť. Adresa IP pomáha internetu rozlišovať medzi rôznymi smerovačmi, počítačmi a webovými stránkami. Slúži ako špecifický identifikátor stroja v špecifickej sieti a pomáha zlepšiť vizuálnu komunikáciu medzi zdrojom a cieľom.
Typy internetového protokolu
Internetové protokoly sú rôznych typov s rôznym využitím. Tieto sú uvedené nižšie:
- TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol)
- SMTP (Simple Mail Transfer Protocol)
- PPP (Point-to-Point Protocol)
- FTP (File Transfer Protocol)
- SFTP (Secure File Transfer Protocol)
- HTTP (Hyper Text Transfer Protocol)
- HTTPS (HyperText Transfer Protocol Secure)
- TELNET (koncová sieť)
- POP3 (Post Office Protocol 3)
- IPv4
- IPv6
- ICMP
- UDP
- IMAP
- SSH
- Gopher
1. TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol)
Ide o súbor štandardných pravidiel, ktoré umožňujú vzájomnú komunikáciu rôznych typov počítačov. IP protokol zabezpečuje, že každý počítač, ktorý je pripojený na internet, má špecifické sériové číslo nazývané IP adresa. TCP špecifikuje, ako sa dáta vymieňajú cez internet a ako by sa mali rozdeliť do IP paketov. Zabezpečuje tiež, že pakety majú informácie o zdroji dát správy, o cieli dát správy, o poradí, v akom by sa dáta správy mali opätovne zostaviť, a skontroluje, či bola správa správne odoslaná do konkrétneho cieľa. . TCP je tiež známy ako protokol orientovaný na spojenie.
Ďalšie podrobnosti nájdete v časti Model TCP/IP článok.
2. SMTP (Simple Mail Transfer Protocol)
Tieto protokoly sú dôležité pre odosielanie a distribúciu odchádzajúcich e-mailov. Tento protokol používa hlavičku pošty na získanie e-mailového ID príjemcu a zadáva poštu do frontu odchádzajúcej pošty. Akonáhle doručí poštu na prijímajúce e-mailové ID, odstráni e-mail zo zoznamu odoslaných správ. Správa alebo elektronická pošta môže brať do úvahy text, video, obrázok atď. Pomáha pri nastavovaní niektorých pravidiel komunikačného servera.
3. PPP (Protokol Point-to-Point)
Ide o komunikačný protokol, ktorý slúži na vytvorenie priameho spojenia medzi dvoma komunikujúcimi zariadeniami. Tento protokol definuje pravidlá, pomocou ktorých sa budú dve zariadenia navzájom autentifikovať a vymieňať si medzi sebou informácie. Napríklad používateľ pripojí svoj počítač k serveru poskytovateľa internetových služieb a tiež používa PPP. Podobne na prepojenie dvoch smerovačov na priamu komunikáciu využíva PPP.
4. FTP (File Transfer Protocol)
Tento protokol sa používa na prenos súborov z jedného systému do druhého. Toto funguje na a model klient-server . Keď zariadenie požaduje prenos súborov z iného zariadenia, FTO vytvorí spojenie medzi týmito dvoma zariadeniami a navzájom sa overí pomocou ich ID a hesla. A požadovaný prenos súborov sa uskutoční medzi strojmi.
5. SFTP (Secure File Transfer Protocol)
SFTP, ktorý je tiež známy ako SSH FTP, sa vzťahuje na protokol prenosu súborov (FTP) cez Secure Shell (SSH), pretože počas prenosu šifruje príkazy aj údaje. SFTP funguje ako rozšírenie SSH a šifruje súbory a dáta a potom ich odosiela cez bezpečný tok dát. Tento protokol sa používa na vzdialené pripojenie k iným systémom pri vykonávaní príkazov z príkazového riadku.
6. HTTP (Hyper Text Transfer Protocol)
Tento protokol sa používa na prenos hypertextov cez internet a je definovaný webom www (world wide web) na prenos informácií. Tento protokol definuje, ako je potrebné formátovať a prenášať informácie. A tiež definuje rôzne akcie, ktoré by webové prehliadače mali vykonať v reakcii na výzvy uskutočnené na prístup k určitej webovej stránke. Kedykoľvek používateľ otvorí svoj webový prehliadač, používateľ nepriamo použije HTTP, pretože ide o protokol, ktorý sa používa na zdieľanie textu, obrázkov a iných multimediálnych súborov na World Wide Web.
javascript onclick
Poznámka: Hypertext označuje špeciálny formát textu, ktorý môže obsahovať odkazy na iné texty.
7. HTTPS (HyperText Transfer Protocol Secure)
HTTPS je rozšírením Hypertext Transfer Protocol (HTTP). Slúži na zabezpečenú komunikáciu cez počítačovú sieť s protokolom SSL/TLS na šifrovanie a autentifikáciu. Vo všeobecnosti má webová stránka protokol HTTP, ale ak je webová stránka taká, že prijíma niektoré citlivé informácie, ako sú podrobnosti o kreditnej karte, debetnej karte, OTP atď., potom si vyžaduje nainštalovaný certifikát SSL, aby bola webová stránka bezpečnejšia. Takže pred zadaním akýchkoľvek citlivých informácií na webovú stránku by sme mali skontrolovať, či je odkaz HTTPS alebo nie. Ak nejde o protokol HTTPS, nemusí byť dostatočne bezpečný na zadávanie citlivých informácií.
8. TELNET (koncová sieť)
TELNET je štandardný protokol TCP/IP používaný pre službu virtuálneho terminálu daný ISO. To umožňuje jednému lokálnemu počítaču pripojiť sa k druhému. Počítač, ktorý sa pripája, sa nazýva vzdialený počítač a počítač, ktorý sa pripája, sa nazýva lokálny počítač. Operácia TELNET nám umožňuje zobraziť čokoľvek, čo sa vykonáva na vzdialenom počítači v lokálnom počítači. Funguje na princípe klient/server. Lokálny počítač používa klientsky program telnet, zatiaľ čo vzdialený počítač používa program servera telnet.
9. POP3 (Post Office Protocol 3)
POP3 je skratka pre Post Office Protocol verzie 3. Má dvoch Message Access Agents (MAA), pričom jeden je klient MAA (Message Access Agent) a druhý je server MAA (Message Access Agent) na prístup k správam z poštovej schránky. Tento protokol nám pomáha získavať a spravovať e-maily z poštovej schránky na poštovom serveri príjemcu do počítača príjemcu. Toto sa predpokladá medzi príjemcom a poštovým serverom príjemcu. Dá sa to nazvať aj jednosmerné protokol klient-server . POP3 FUNGUJE NA 2 PORTOCH T.j. PRÍSTAV 110 A PRÍSTAV 995.
názov mesta v usa
10. IPv4
Štvrtá a spočiatku široko používaná verzia internetového protokolu sa nazýva IPv4 (Internet Protocol version 4). Je to najpopulárnejšia verzia internetového protokolu a má na starosti distribúciu dátových paketov v celej sieti. Maximálne jedinečné adresy pre IPv4 sú 4 294 967 296 (232), ktoré sú možné vďaka použitiu 32-bitových adries. Sieťová adresa a adresa hostiteľa sú dve zložky každej adresy. Adresa hostiteľa identifikuje konkrétne zariadenie v sieti, zatiaľ čo adresa siete identifikuje sieť, do ktorej hostiteľ patrí. V desiatkovom zápise s bodkami, ktorý je štandardom pre adresy IPv4, je každý oktet (8 bitov) adresy reprezentovaný svojou desatinnou hodnotou a oddelený bodkou (napr. 192.168.1.1).
11. IPv6
Najnovšia verzia internetového protokolu, IPv6, bola vytvorená s cieľom riešiť nevýhody protokolu IPv4. S 32-bitovými adresami IPv4 je možné získať maximálne 4,3 miliardy jedinečných adries. IPv6 naopak používa 128-bitové adresy, ktoré umožňujú výrazne väčší počet jedinečných adries. Je to dôležité, pretože adresy IPv4 sa míňali a stále viac zariadení vyžaduje prístup na internet. IPv6 navyše ponúka vylepšené bezpečnostné funkcie, ako je integrovaná autentifikácia a šifrovanie, ako aj lepšia podpora pre mobilné zariadenia. Podpora IPv6 sa rozšírila medzi webové stránky a poskytovateľov internetových služieb a predpokladá sa, že postupne vytlačí IPv4 ako hlavný internetový protokol.
Ďalšie podrobnosti nájdete v časti Rozdiely medzi IPv4 a IPv6 článok.
12. ICMP
ICMP (Internet Control Message Protocol) je sieťový protokol, ktorý sa používa na odosielanie chybových správ a prevádzkových informácií o stave siete. Je neoddeliteľnou súčasťou sady Internet Protocol (IP) a používa sa na pomoc pri diagnostike a odstraňovaní problémov so sieťovým pripojením. Správy ICMP sú zvyčajne generované sieťovými zariadeniami, ako sú smerovače, v reakcii na chyby alebo výnimočné stavy, ktoré sa vyskytli pri posielaní datagramu. Niektoré príklady správ ICMP zahŕňajú:
- Echo Request a Echo Reply (ping)
- Cieľ nedostupný
- Prekročený čas
- Presmerovať
ICMP môžu tiež použiť nástroje na správu siete na testovanie dosiahnuteľnosti hostiteľa a meranie spiatočného času pre pakety, ktoré prechádzajú zo zdroja do cieľa a späť. Je potrebné poznamenať, že protokol ICMP nie je bezpečný protokol, možno ho použiť pri niektorých typoch sieťových útokov, ako je napríklad zosilnenie DDoS.
13. UDP
UDP (User Datagram Protocol) je nespoľahlivý protokol transportnej vrstvy bez spojenia. Na rozdiel od TCP nevytvára spoľahlivé spojenie medzi zariadeniami pred prenosom dát a nezaručuje, že dátové pakety budú prijaté v poradí, v akom boli odoslané, alebo že budú vôbec prijaté. Namiesto toho UDP jednoducho posiela pakety dát do cieľa bez akejkoľvek kontroly chýb alebo riadenia toku. UDP sa zvyčajne používa pre aplikácie v reálnom čase, ako je streamovanie videa a zvuku, online hranie hier a VoIP (Voice over Internet Protocol), kde je prijateľné malé množstvo stratených údajov a dôležitá je nízka latencia. UDP je rýchlejší ako TCP, pretože má menšiu réžiu. Nepotrebuje vytvárať spojenie, takže môže okamžite odosielať dátové pakety. Pred odoslaním ďalších údajov tiež nemusí čakať na potvrdenie prijatia údajov, takže môže prenášať údaje vyššou rýchlosťou.
14. IMAP
IMAP (Internet Message Access Protocol) je protokol používaný na získavanie e-mailov z poštového servera. Umožňuje používateľom pristupovať k svojim e-mailom a spravovať ich na serveri namiesto ich sťahovania do miestneho zariadenia. To znamená, že používateľ môže pristupovať k svojim e-mailom z viacerých zariadení a e-maily budú synchronizované na všetkých zariadeniach. IMAP je flexibilnejší ako POP3 (Post Office Protocol verzia 3), pretože umožňuje používateľom pristupovať a organizovať ich e-maily na serveri a tiež umožňuje viacerým používateľom prístup k rovnakej poštovej schránke.
15. SSH
SSH (Secure Shell) je protokol používaný na bezpečné vzdialené prihlásenie a ďalšie zabezpečené sieťové služby. Poskytuje bezpečný a šifrovaný spôsob vzdialeného prístupu a správy serverov, sieťových zariadení a iných počítačových systémov. SSH používa kryptografiu s verejným kľúčom na autentifikáciu používateľa a šifrovanie prenášaných údajov, vďaka čomu je oveľa bezpečnejšie ako tradičné protokoly vzdialeného prihlasovania, ako je Telnet. SSH tiež umožňuje bezpečný prenos súborov pomocou protokolov SCP (Secure Copy) a SFTP (Secure File Transfer Protocol). Je široko používaný v operačných systémoch založených na Unixe a je dostupný aj pre Windows. Bežne ho používajú správcovia systému, vývojári a iní technickí používatelia na vzdialený prístup a správu serverov a iných sieťových zariadení.
16. Gopher
Gopher je typ protokolu na vyhľadávanie súborov, ktorý poskytuje súbory na stiahnutie s určitým popisom pre jednoduchú správu, získavanie a vyhľadávanie súborov. Všetky súbory sú usporiadané na vzdialenom počítači stratifikovaným spôsobom. Je to starý protokol a v súčasnosti sa už veľmi nepoužíva.