The Ústava definuje právomoci hlavných štátnych orgánov tým, že parlament a štátne zákonodarné zbory majú legislatívnu právomoc v rámci ich príslušných jurisdikcií. Táto právomoc však nie je absolútna a podlieha súdnej kontrole. Súdnictvo má právomoc rozhodovať o ústavnej legitimite zákonov a môže dokonca zrušiť každý zákon, ktorý porušuje ústavu. Vďaka sile súdov sa ustanovenia ústavy stali posvätnými, čo podkopávalo hlavný zámer tvorcov ústavy urobiť z nej dynamický a flexibilný dokument a nie pevný systém vlády.
Takto samotná ústava poskytla zákonodarným zborom protizbraň v podobe splnomocnenia zmeniť ústavu (článok 368) , aby to bolo v súlade so súčasnou realitou. Táto autorita však nie je absolútna a zákonodarné orgány boli testované tým, že súdy sa stali strážcom právomocí zákonodarcov, ktorí ich menia a dopĺňajú. The Dvadsiaty štvrtý dodatok ústavy označuje svoju vlastnú súdnu relevanciu na základe tejto právomoci. Účelom tejto novely je zmeniť rozhodnutie Najvyššieho súdu v r I.C. Golaknath vs Štát Pandžáb (1967) uvádza, že Parlament nemôže obmedziť základné práva akýmkoľvek spôsobom. Indická tlač kritizovala 24thNovela, ktorá má veľmi široký rozsah a je sporná z hľadiska ústavnosti.
Proti novele sa postavili aj právnici a všetci vtedy rozhodujúci poslanci ústavodarného zhromaždenia. V Prípad Kesavananda Bharati proti štátu Kerala, Najvyšší súd Indie potvrdil ústavnosť Dvadsiaty štvrtý dodatok.
(24.) 24. novela zákona z roku 1971:
Bol uznaný princíp implicitného obmedzenia právomoci parlamentu a do určitej miery bola obmedzená nadradenosť zákonodarného zboru. Parlament schválil sériu ústavných zmien, aby demonštroval svoju nadradenosť. 15. novembra 1971 bola schválená ústava (24thnovela) Zákon bol prijatý . Účelom tohto dodatku je zmeniť rozhodnutie Najvyššieho súdu v I.C. Golak Nath vs Štát Pandžáb, ktorý to deklaruje Parlament žiadnym spôsobom neobmedzuje základné práva .
Podľa osobitného senátu zloženého z 11 sudcov nemá parlament právomoc zrušiť alebo obmedziť ústavné výsady. Vláda argumentovala, že toto rozhodnutie jej zabráni v úspechu implementáciu zásad smernice štátnej politiky, čo môže v niektorých situáciách viesť k porušovaniu základných práv. Článok 368 a článok 13 Ústava SR bola zmenená a doplnená 24thnovela zákona, ktorá umožňuje parlamentu voľne upravovať základné práva.
V dôsledku tejto novely došlo k nasledujúcim zmenám:
- Podľa novej klauzuly (IV) vloženej do článku 13 sa nič v tomto článku nevzťahuje na žiadnu zmenu tejto ústavy vykonanú podľa článku 368.
- Okrajový názov článku 368 sa zmenil na Právomoc parlamentu s cieľom následne zmeniť ústavu a postup z postupu na zmenu ústavy.
- Bez ohľadu na čokoľvek v ústave môže parlament pri výkone svojej ústavnej právomoci zmeniť a doplniť rozdielom, doplniť alebo zrušiť akékoľvek ústavné ustanovenia v súlade s postupom ustanoveným v tomto článku, ktorý bol doplnený do článku 368 .
- Úpravou slov v ňom by mal byť predložený prezidentovi na vyjadrenie súhlasu a po vyjadrení súhlasu k návrhu zákona z neho by mal byť predložený prezidentovi, ktorý by mal vyjadriť svoj súhlas s návrhom zákona, a následne je prezident povinný dať svoj súhlas s akýmkoľvek návrhom zákona o zmene indickej ústavy.
- Do článku 368 bola zahrnutá aj doložka o uistení (III), v ktorej sa uvádza, že nič v článku 13 sa nevzťahuje na žiadne zmeny a doplnenia vykonané podľa tohto článku.
Význam 24. novely zákona
Dvadsiaty štvrtý dodatok ústavy má obrovský význam v:
- Sloboda, práva a imunity občanov.
- rozsah súdnej moci, ktorá môže občanom pomôcť pri presadzovaní ich prirodzených a primárnych práv v opozícii voči zásahu štátu.
- indická ústava má absolútnu moc nad 3 orgánmi vlády.
- rozsah legislatívnej moci predpokladaný v rámci ústavy Indie.
Dosah 24. ústavného dodatku:
Dvadsiaty štvrtý dodatok sa z veľkej časti zmenil v roku 1973, zatiaľ čo Najvyšší súd dominoval v prípade Kesavananda Bharati verzus štát Kerala, že parlament nemohol upraviť základnú štruktúru ústavy. V tomto rozsudku jedenásť sudcov rozhodlo, že novelizačné právomoci parlamentu už nerozširujú niekoľko základných alebo kľúčových ustanovení ústavy. Otázka, aké papierovanie je základná štruktúra, nebola úplne vyriešená, pretože každý sudca mal iný uhol pohľadu, z ktorého sú články chránené v „ Základná štruktúra '.
Najvyšší súd zaradil prípady Indira Gandhi vs Raj Narain (1975) a Minerva Mills vs Union of India (1980) do „základnej štruktúry“ napriek skutočnosti, že ani jeden rozsudok komplexne nevysvetľuje ani nezjednocuje princípy doktríny. Články 368 a 13 boli zmenené a doplnené a napriek tomu sú účinné. Súdy však tvrdo pracovali, aby zabezpečili, že tieto články neohrozia základnú štruktúru ústavy.
V dôsledku toho dvadsiaty štvrtý dodatkový zákon z roku 1971 posilnil schopnosť parlamentu meniť a dopĺňať základné práva.
Časté otázky týkajúce sa 24. dodatku zákona:
Otázka 1: Kto je označovaný za otca indickej ústavy?
odpoveď:
Dr. Bhimrao Ramji Ambedkar je označovaný za otca indickej ústavy. Stal sa vtedajším ministrom práva, ktorý do ústavodarného zhromaždenia priniesol konečný návrh ústavy. V rámci rokovaní zhromaždenia prijal úplne významný prvok.
Otázka 2: Kto vypracoval preambulu indickej ústavy?
odpoveď:
Preambula indickej ústavy je primárne založená na „Rezolúcii o cieľoch“, ktorú vypracoval a posunul v rámci Ústavodarného zhromaždenia Pandit Jawaharlal Nehru 13.thdecembra 1946 a boli prijaté Ústavodarným zhromaždením dňa 22ndjanuára 1947.
Otázka 3: Prečo je článok 21 taký dôležitý v indickej ústave?
odpoveď:
Článok 21 indickej ústavy zabezpečuje život a osobnú slobodu všetkým občanom. Zabezpečuje správne právo človeka žiť život s ľudskou dôstojnosťou. Sú tam zahrnuté všetky prvky života, ktoré robia život človeka zmysluplným, úplným a naozaj stojí za to žiť.
Otázka 4: Čo je článok 13 indickej ústavy?
odpoveď:
Článok 13 indickej ústavy opisuje prostriedky súdneho preskúmania. Ukladá indickému štátu povinnosť rešpektovať a uplatňovať základné práva. A zároveň umožňuje súdu vyhlásiť akt alebo zákon za neplatný, ak porušuje základné práva.
Otázka 5: Čo je to zmena a doplnenie?
odpoveď:
Dodatok je oficiálna alebo formálna úprava zákona, zmluvy, ústavy alebo iného právneho dokumentu. Vychádza zo slovesa upraviť, čo znamená zmeniť k lepšiemu.